Výťah bez zastávky
Ako obvykle som kráčala po známej ulici smerom k ružovo-bielemu paneláku. Obloha bledomodrá a slnko na obzore. Z hlboka som dýchala a užívala si letný vzduch. Prechádzala som popri činžiaku a mierila som až k poslednému vchodu.Došla som tam rozdrapila dvere a vyštverala sa k výťahu. Od malička prenasledovaná miernou fóbiou z uzavretých priestorov som nastúpila do výťahu prekvapená sama sebou. Stlačila som šieste tlačítko. Výťah sa pohol. Bezstarostne som sa oprela o stenu výťahu a čakala kým zastane. 1...2...3..stále sa mi zdalo, žeide akosi pomaly.
4...zrýchlil. Pochytil ma strach. 5...s úľavou som pozrela na číselko pochodia. Ešte jedno a som tam! No nie tak celkom. 6...7...Výťah nezastal! Stále išiel hore a hore. Nezastavoval. Ružovo-biely činžiak má šesť poschodí. Výťah je na dvatsiatomsiedmom. Prečo? Ako je to možné? Pomaly som klesla dolu, až som spadla na podlahu výťahu. Sedela som skrčená v kúte a zapchávala som si uši v nádejí, že sa mi to len sníva.
Ale nie.
Diskusná téma: Výťah bez zastávky
Neboli nájdené žiadne príspevky.