Príbeh mľandravého syna
Žil raz jeden otec a syn. Otec bol veľký čarodejník a syn, malé neviniatko, ktorému sa nič nedarilo. Vždy túžil stať sa mocným čarodejníkom, ako jeho otec, aby pomáhal ľudom. No nech sa snažil ako chcel, prútik v jeho rukách narobil len samú neplechu. Otec sa snažil pomáhať, ale ani jeho rozum nevedel pochopiť, prečo sa jemu synovi nedarí. O niekoľko rokov syn vyrástol, otec zostarol. Keď už ležal na smrteľnej posteli daroval synovi kľúč, ale smrť si otca zobrala skôr, ako mu stihol povedať od čoho je. Syn celé dni a noci skúšal každú skrinku, každé dvere, no k ničomu kľúč nepatril. Až kým mu neprišla na um pracovňa jeho otca. Vošiel dnu a hneď ho zaujali dvere, na ktorých bolo napísané meno jeho matky, ktorú si dobre nepamätal, pretože zomrela, keď bol ešte dieťa. Vložil kľúč do dverí. Kľúč sedel. Keď vošiel do izby, všade videl fľaštičky, skúmavky a knihy na prípravu elixírov. Zo začiatku nechápal, ale potom mu čosi napadlo. Vzal do rúk knihu a hľadal po skrinkách a poličkách fľaštičky so správnymi nápismi potrebné na prípravu elixíru. Keď sa mu podarilo urobiť správnu asi polovicu elixírov s knihy, zistil, že to, že nevie čarovať neznamená, že je zbytočný. A tak ľuďom pomáhal, nie ako jeho otec, čarami, ale liečivými elixírmi.